Mesto Bardejov sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska v pohorí Nízkych Beskýd, ktoré tvoria najnižšiu časť celého karpatského oblúka. Ten sa začína približne na sútoku riek Morava a Dunaj pri slovensko-rakúskom pomedzí a končí pri úžine Železné vráta na hranici Rumunska a Srbska.

Za najstaršiu písomnú zmienku o Bardejove, akýsi „rodný list mesta“, je považovaný zápis v Ipatijevskom letopise. V krátkej pasáži tejto staroruskej historicko-literárnej pamiatky sa uvádza, že na prelome rokov 1240/1241 Daniel Romanovič Haličský prechádzal naším mestom. To, je cyrilským písmom uvádzané ako „Bardoujev“. Danielova cesta viedla z Uhier do Poľska smerom na mesto Sandomierz a práve v Bardejove sa dozvedá o úteku svojich blízkych: manželky detí a brata. Tí museli opustiť svoju domovinu kvôli Tatárom, ktorí v tom čase napadli ruské kraje.

Prvé zmienky o Bardejove sa vzťahujú aj k existencii kláštornej komunity cisterciánov v Bardejove, v rámci ktorej sa spomína i Mníchovsky potok, ktorý sa od severu medzi Mokroluhom a Bardejovom vlieva do Tople. V doline tohto potoka je poloha Kláštorisko (kat. obce Zlate), na ktorej sa v roku 1979 našlo niekoľko fragmentov keramiky z prelomu 12. a 13. storočia a bolo údajne aj sídlom cistercitov.  Klčovanie lesov patrilo k podstate cistercitov. Podľa týchto historických prameňov názov „Bardejova - Bardfa“  možno vyvodiť z dvoch slov, a to zo starofrancúzskeho barde = tesárskej sekery a z prípony -fa, falva = sídlo, osada.

Za druhú písomnú zmienku o Bardejove sa považuje listina uhorského kráľa Belu IV, v ktorej sa po prvýkrát spomína územie „ Terra Bardfa“, čo je latinizovaná podoba názvu Bardejova. Kráľovská bula bola reakciou na ponosy mníchov z rehole cisterciánov. Tí sa u neho sťažovali na nemeckých osadníkov, ktorí mali údajne neoprávnene zaberať pre seba i majetky, ktoré patrili spomínaným cisterciánom. Uhorský panovník preto vydal listinu datovanú na 7.novembra 1247, v ktorej sa podrobne uvádzajú hranice „ zeme bardejovskej“, aká mala patriť poľsko-bardejovským cisterciánom.

V 14. storočí vzrástol význam Bardejova kvôli polohe na starých obchodných cestách a početným kráľovským privilégiám. Kráľ Uhorska a Chorvátska Karol I. Róbert vládol v rokoch 1308 - 1342 prvé privilégium udelil v roku 1320, a to pre nemeckých prisťahovalcov, ktorí sa usádzali v Bardejove.

Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať osemdňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy. Všetky privilégiá prispeli k rozvoju remesiel a obchodnej aktivity mesta. Zvlášť významné bolo tzv. právo skladu, ktoré v roku 1402 udelil mestu kráľ Žigmund Luxemburský. Podľa tohto privilégia sa mohli bardejovský kupci voľne pohybovať po celom Uhorsku, pričom boli oslobodení od platenia kráľovských mýt. Na druhej strane   poľskí a ruskí kupci, ktorí prechádzali naším mestom museli časť svojho tovaru vyložiť v Bardejove na predaj.

Bardejov bol v minulosti povestný svojou prísnou spravodlivosťou. Mesto malo svojho vlastného kata. Právo meča Bardejov získal v roku 1365. Tvrdo boli stíhané najmä majetkové trestné činy, pričom veľmi častým rozsudkom bola smrť obesením. Za miernejší a menej potupný trest bolo považované sťatie. V Bardejove sa stínalo pod Lampovým stĺpom, ktorý dodnes stojí na svojom mieste za hradbami mesta. Lampový stĺp je jednou z najstarších stavebných pamiatok mesta. Ako ukážku prísnej spravodlivosti mesta môžeme uviesť zápis z roku 1573, kde sa uvádza, že istého Jána Repku odsúdili na smrť za krádež ženskej šatky. Ešte v ten deň ho kat sťal pod Lampovým stĺpom.

Privilégium kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352 povoľovalo Bardejovčanom opevniť mesto hradbami a baštami. Ako jedna z najdôležitejších súčastí opevnenia boli mestské brány. Tie sa začali budovať v priebehu 14. storočia. V dôsledku husitského ohrozenia a okupácie severných hraníc Uhorska poľskými vojskami,  sa začiatkom 15. storočia začala druhá etapa opevňovacích prác. Podľa dobových zápisov trvali od roku 1420 do roku 1441. V tejto etape opevňovania bol vybudovaný hlavný obranný múr, ktorý zabezpečil účinnú ochranu mesta a jeho obyvateľov. Účinnosť obrany mestských hradieb bola zvýšená vyhĺbením vodných priekop obkolesujúcich takmer celé mesto.

Jedným z najvýznamnejším rozhodnutí kráľa Ľudovíta I., ktorý si rozhodne zaslúži prívlastok Veľký bolo vydanie listiny v roku 1376, ktorou Bardejov povýšil na slobodné kráľovské mesto. Okrem toho, že toto rozhodnutie zmenilo funkciu tunajšieho dedičného richtára na volenú, urobilo z Bardejova samosprávne mesto, ktoré bolo na úrovni takých centier v Uhorsku, akými boli v tom čase Košice a Budín. Významným počinom, ktorý prispel k zvýšeniu postavenia mesta bolo aj udelenie mestského erbu uhorským panovníkom Ladislavom V. Pohrobkom v roku 1453. Spomínané privilégiá neboli mestu udeľované zadarmo. Povinnosťou slobodného kráľovského mesta bolo totiž vždy kráľovi pomôcť, keď to potreboval, najmä finančne, ale častokrát aj politicky či vojensky.

Vysoká úroveň bardejovských remesiel v stredoveku bola jedným z hlavných dôvodov hospodárskeho vzostupu mesta. Mimoriadna zručnosť remeselníkov, šikovnosť kupcov a početné kráľovské privilégiá, povzniesli Bardejov v 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Bardejov mal v časoch feudalizmu spolu 51 cechov čo je tretí najvyšší počet po Bratislave a Košiciach. Medzi bardejovskými cechmi sa pravidelne uvádza aj pivovarnícky cech s dátumom vzniku v roku 1450 a cech debnárov je datovaná do roku 1478. Z roku 1485 pochádza zmienka o cechu hrnčiarov ako prvom na Slovensku.

Jednoznačne najvýznamnejším bardejovským remeslom v stredoveku bolo tkáčstvo. Čo do množstva výrobkov a spôsobu organizácie, žiadne iné remeslo sa s ním nemohli rovnať. Stredoveká výroba nadväzovala na rozvinutú textilnú výrobu pôvodného slovanského obyvateľstva, ktorá bola neskôr ovplyvnená nemeckými kolonistami zo Sliezska, kde malo tkáčstvo veľkú tradíciu. Prvý údaj o výrobe textilu v Bardejove sa zachoval z roku 1407. Najdôležitejším textilným výrobkom v meste bolo ľanové plátno, ročne bolo vyrobených 240 000 lakťov plátna a súkna, čo po prepočte na dnešné miery zodpovedalo 140,4 km.  K oficiálnemu zrušeniu cechov ako stavovských organizácií v uhorskej časti habsburskej monarchie oficiálne došlo schválením zákona v roku 1872.

V 16. storočí nastal v Bardejove veľký rozmach vedy, kultúry a umenia, sústredený okolo mestskej humanistickej školy. Bardejov sa stal centrom vzdelanosti severovýchodného Uhorska. V meste bolo humanitné gymnázium, ktoré malo dobré meno v rámci celého Uhorska. Gymnázium pod vedením rektora Leonarda Stöckela sa stalo centrom kultúry, vzdelanosti i formovania náboženského života. Hneď po svojom nástupe na gymnázium vydal Stöckel školský organizačný a študijný poriadok pod názvom Leges scholae Bartphensis (Zákony bardejovskej školy). Tento poriadok je najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku