História

Najstaršiu zmienku o Bardejove z roku 1241 tvorí, zápis v Ipatijevskej kronike. V listine z roku 1247, ktorej odpis sa nachádza v okresnom archíve v Bardejove, Kráľ Belo IV. rieši územné spory medzi nemeckými osadníkmi z Prešova a mníšskym Rádom cistercitov, ktorí tu pôsobili.

Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste medzi Čiernym a Baltským morom. Čulý obchodný ruch urobil z malej osady v pomerne krátkom čase bohaté mesto, ktorému venovali pozornosť všetci uhorskí panovníci. Rozsiahle privilégia udelené kráľom Karolom Róbertom v roku 1320 posilnili ďalší vývoj. Kráľ Ľudovít I. prikázal mesto opevniť. Vďaka tomuto systému ktorý tu nastal, zaručoval mestu bezpečnosť a nezávislosť.
V tom istom roku získalo mesto právo konať výročný jarmok. V roku 1365 dostalo mesto hrdelné právo. Malo aj vlastného kata. Vďaka mnohými ďalším právam a privilégiám sa rozvíjalo a naberalo na vážnosti, preto ho v roku 1376 povýšil kráľ Ľudovít I. na slobodné kráľovské mesto.

V priebehu jedného storočia sa mesto vzmohlo tak, že podľa daňových súpisov malo v roku 1437 evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste a za hradbami ďalších 300 domov. Registrovaných bolo 64 rozličných remesiel, 51 cechov a 146 remeselníckych majstrov.
15. storočie malo svoje temnejšie stránky. V roku 1412 dal kráľ Žigmund mesto do zálohy poľskému šľachticovi Balickému za 13 tisíc zlatých. Až v roku 1477 rozhodol kráľ Matej Korvín o neplatnosti zálohy, dávky však žiadal platiť do svojej pokladne. 16. storočie prialo kultúre a vzdelanosti. V meste bola humanistická škola, ktorá mala dobré meno v rámci celého Uhorska. Pod vedením Leonarda Stöckela sa stala centrom kultúry, vzdelanosti i formovania náboženského života.
Verejnosti bola sprístupnená farská knižnica, založili sa dve kníhtlačiarne, Gutgeselova a Klöszova. Z historického hľadiska najväčšiu úlohu zohrala Gutgeselova tlačiareň, v ktorej bolo vytlačených mnoho vzácnych prác. Priaznivá kultúrna klíma prispela k otvoreniu verejnej knižnice a kníhkupectva.

V 17. storočí začal hospodársky úpadok mesta. Požiar, ktorý v roku 1680 založili tökölyovskí vojaci, ho takmer celé zničil. Neobišli ho ani rákocziovskí vojaci, ani morová epidémia. V 19. storočí  sa začalo rozvíjať bankovníctvo a priemysel, aj keď v malom rozsahu, V roku 1883 bola v  meste založená továreň na výrobu hračiek, ktorej výrobky reprezentovali Bardejov na výstavách vo Viedni, Budapešti i na svetovej výstave v Paríži. Významným momentom bolo otvorenie železnice na trase Prešov - Bardejov v roku 1893. Slabý priemysel a nerozvinuté poľnohospodárstvo však začali masívnu vlnu vysťahovalectva.
Najväčší rozvoj bol zaznamenaný po II. svetovej vojne. Rozšíril sa priemysel, školstvo, vybudovali nové sídliská. Po roku 1989 mnohé priemyselné podniky zanikli.

Historické jadro mesta bolo už v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na rozsiahlu renováciu historickej časti v 70. rokoch nadviazali práce v 90. rokoch 20. storočia a postupne prebiehajú do súčasnosti.

Mesto Bardejov, Kežmarok, Levoča a Stará Ľubovňa v júli 2001 podpísali deklaráciu a spoločne vytvorili združenie "Slovenské kráľovské mestá - renesancia", s cieľom chrániť a zhodnocovať historické a kultúrne dedičstvo, podporovať ekonomický rozvoj týchto miest a zamerať sa na rozvoj kvalitného cestovného ruchu.