Všeobecné informácie

Mesto Svidník
 

Mesto Svidník je okresným mestom na severovýchode Slovenska, ktoré má v súčasnosti približne 11 tisíc obyvateľov. Svidník je administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom regiónu. Mesto má významnú polohu na ceste Vyšný Komárnik - Barwinek, najväčší priechod zo Slovenskej republiky do Poľska, ale má tiež strategické umiestnenie na ceste Via Carpatia, ktorá prechádza cez Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko až do Grécka a nazýva sa tiež cestou budúcnosti pre východnú Európu.

S mestom Svidník sa historicky spájajú obe svetové vojny, ktorých zásah mal veľký vplyv na vývoj územia. Jedným z prvých, ktorý poskytovali odbornú zdravotnú starostlivosť v meste Svidník bol MUDr. Pribula. Na podnet arm. gen. L. Svobodu sa podarilo v meste postaviť barakovú nemocnicu (odovzdaná do užívania v roku 1947) a za podpory generála ako prezidenta ČSSR sa začala budovať aj nemocnica s poliklinikou, ktorá do teraz nesie čestný názov Nemocnica arm. gen. Ludvíka Svobodu. (do užívania bola odovzdaná v r. 1981) Nemocnica je jedným z najväčších zamestnávateľom v meste a okolí. Medzi ďalšie väčšie podniky patrí strojárenská firma PSS, prepravná spoločnosť Boper, firma Bytservis, odevnícka spoločnosť I.C.A s.r.o., či odevná firma Pavana.

Mesto Svidník ma silnú tradíciu v pestovaní ľudových tradícií, čo významne podporuje aj Podduklianske osvetové stredisko. Tradíciu na našom území má včelárstvo, košikárstvo, drotárstvo, rezbárstvo i hrnčiarstvo.

Svidník je v krásnom prostredí, ktoré ponúka možnosti na pešiu turistiku po značených chodníkoch, stanovanie, cykloturistiku, autoturistiku, kúpanie sa a v zime lyžovanie, bežecké lyžovanie a sánkovanie. Okolité lesy sú bohaté na lesné plody a zber húb. 

 

 

Fauna a Flóra

Územie regiónu Horného Šariša leží na rozhraní východných a západných Karpát, obsahuje prvky západokarpatskej a aj východokarpatskej fauny.

Kým kultúrna step podlieha podstatnejším antropickým vplyvom vyvolávajúcim zmeny biotopov a ich zoocenóz, zatiaľ horská oblasť ostáva málo narušená o čom svedčia zachované živočíšne spoločenstvá.

Druhové spektrum je ovplyvnené zasahovaním CHKO Východné Karpaty, pričom sa tu vyskytujú karpatské endenity. V regióne bol zaznamenaný výskyt bezstavovcov a stavovcov. Druhy bezstavovcov patria k paleoarktickým, európskym, tropickým, mediteránnym, karpatským, orientálnym, euroázijským, holoarktickým a eurosibírskym druhom (napr. jasoň chochlačkový, fúzač alpský, modráčik čiernoškvrnný, bystruška hladká, vážka pásavá).

Zo stavovcov sú v regióne zastúpené druhy z tried, z ktorých väčšina patrí k palearktickým druhom, ale je tu zastúpený aj karpatský endenit - mlok karpatský. Najväčšiu triedu, početnosť a druhovú vzhľadom na pestrosť, tvoria vtáky. Druhové spektrum je podmienené prítomnosťou vodnej nádrže Domaša, ktorá tvorí významnú oddychovú plochu pri jarných a jesenných migráciách vtáčích druhov a dôležitý biotop pre hniezdenie vodného a vo vode žijúceho vtáctva. Osobitný zoznam tvoria vzácne, bioindikačné a inak pozoruhodné druhy živočíchov, ktoré predstavujú väčšinou prvonálezy pre faunu Slovenska, tyrfofilné a ripikolné druhy viažuce sa na istý typ biotopu (rašeliniská, štrkopieskové brehy) a v regióne je zaznamenaný aj výskyt karpatských endemitov. Celé územie Horného Šariša je poznačené výrazne flóristickou uniformitou, objavujú sa v ňom aj teplomilné a východokarpatské druhy.

Podstatná časť regiónu bola v minulosti pokrytá takmer súvislými lesmi, ktoré boli z väčšej časti vyklčované a premenené na ornú pôdu, lúky, pasienky a sady. Najviac boli postihnuté lužné lesy, dubohrabové a bukové lesy. Zvyšky lužných lesov sa zachovali ako brehové porasty okolo vodných tokov. Charakteristickým druhom povodia Ondavy je veronika nitková, ktorá sa masovo rozšírila na vlhkejšie stanovištia alúvií, do dedinských záhrad, trávnikov a priekop. Z ďalších druhov je to ďatelina otvorená, kosatec žltý, žltuška lesklá. Pre severnejšiu časť je významný výskyt iskerníka štetinkatého, štiavu hustého, roripovníka východného.

Vo väčšej miere sú na území zastúpené sekundárne brezovo-borovicové lesíky, bukové a dubové lesy, jedľovo-smrekové lesy a ružovo-trnkové kroviny. Severná časť regiónu pozdĺž štátnej hranice susedí s chránenými časťami prírody v Poľskej republike (Magurský park Narodowy a Jasielsky park Krajobrazowy). V rámci regiónu sa nachádzajú tieto chránené územia: (PR - prírodná rezervácia, NPR - národná prírodná rezervácia, CHA - chránený areál).

 

Geografia

Mesto Svidník je okresným mestom na severovýchode Slovenska, na sútoku riek Ladomírky a Ondavy. 
Orograficky patrí územie do oblasti Nízkych Beskýd, celkovo Oravská vrchovina a Laborecká vrchovina. Predstavuje širokú zníženinu medzi horstvami Východných a Západných Karpát. Najväčšie výšky dosahuje v pohraničnom rozvodnom chrbte. Ten je pomerne úzky a prestúpený sedlami. Reliéf územia je typický flyšový, má mierne, hladko modelované tvary. Ondavská vrchovina sa pomerne rýchlo znižuje zo severu na juh. Rozprestiera sa na 19,92 km2 v nadmorskej výške okolo 230m.

 

Prírodné bohatstvo

Územie regiónu sa nachádza na rozhraní západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej oblasti. Príroda regiónu Horného Šariša je pestrá a mnohotvárna. Územie patrí do oblasti Nízkych Beskýd. 

Klimatické pomery: Celá oblasť leží v miernom pásme, v klimatických oblastiach mierne teplej, teplej a chladnej s priemernou ročnou teplotou vzduchu 6 - 8 °C. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozmedzí 700 - 800 mm. Ročný počet dní so snehovou pokrývkou je 80 - 100 dní. Maximálna snehová pokrývka v severnej časti je 80 cm. Na ostatnom území 40 cm. 

Vodné toky: Územie širokého okolia Svidníka odvodňuje rieka Ondava, ktorá pramení v Ondavskej vrchovine pri obci Ondavka. Jej významnými prítokmi sú Ladomírka, Chotčianka, Vojtovec a Brusnička. Najmenšie odtoky sú v zimných mesiacoch a maximálne v apríli až v máji. Na rieke Ondava sa nachádza vodná nádrž Veľká Domaša. 

Minerálne pramene: Územie regiónu sa môže pochváliť bohatstvom minerálnych prameňov. Celkom je na území okresov Bardejov, Svidník a Stropkov evidovaných 89 prameňov. Najznámejšie minerálne pramene sa nachádzajú v Bardejovských Kúpeľoch. Šesť z ôsmich prameňov vyviera v centrálnej parkovej časti kúpeľov. Voda prameňov „Hlavný“, „Lekársky“, „Herkules“, „Alžbeta“, „Klára“, „Napoleon“, „Anna“ a „Alexander“ má rozdielnosť v chemickom zložení, čo umožňuje ich všestranné využitie s rozličným pôsobením. Kúpele sa v minulosti nachádzali aj v obci Cigeľka. V obci je prameň so slanou jodobrómovou minerálnou vodou, ktorá sa plní do fliaš. Sústava minerálnych prameňov sa nachádza aj v obci Šarišský Štiavnik. Najvýznamnejší prameň je "Šťava" s výdatnosťou 25 l/s nachádzajúci sa v areáli objektu bývalej detskej ozdravovne. Známe a navštevované minerálne pramene sú aj v Radome, Dubovej, Gribove, Havranci, Chotči.

 

Inštitúcie vo Svidníku

V meste Svidník máme tri mestské materské školy, jedne súkromné jasličky, základnú umeleckú školu a päť základných škôl. Tri z nich sú pod správou mesta, jednej je zriaďovateľ Prešovský samosprávny kraj a jedna je cirkevná základná škola.

Vo Svidníku je sedem stredných škôl: Gymnázium duklianskych hrdinov, Stredná priemyselná škola odevná, Spojená škola, Gymnázium bl. Matky Terezy a Stredná zdravotnícka škola Milosrdného samaritána ako aj Stredná odborná škola arm. gen. L. Svobodu a Stredná odborná škola technická.

V kultúrnej oblasti sa môže mesto pýšiť dvoma múzeami: SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry a Vojenské historické múzeum Svidník. V meste Svidník sídli aj Štátny okresný archív s cennými fondmi a dokumentmi z obdobia 1918-1990. Podduklianska knižnica vo Svidníku, ako prvá na Slovensku, realizuje holandsko-slovenský projekt bibliobusovej formy vypožičiavania knižných jednotiek.

V meste sa nachádza aj Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb (pôvodne Domov dôchodcov zriadený od roku 1965) a v tejto sociálnej oblasti svoje služby poskytuje aj Denný stacionár, ktorý je v novozrekonštruovaných priestoroch bývalej materskej školy na Ul. Duklianskej.

Mesto sa neustále snaží o prínos pre občanov formou rekonštrukcií, opráv, či nových stavebných projektov. Pomocou čerpania eurofondov sa podarilo v meste zdigitalizovať kino, ktoré ponúka premietanie v digitálnej kvalite jediné v širokom okolí a podarilo sa kompletne zrekonštruovať priestory Domu kultúry. Získali sme prostriedky na obnovu centra mesta, obnovu ľadovej plochy, spustili sme prevádzku Zberného dvora a Kompostárne. Rekonštruovali sme a zatepľovali Základnú školu na Ul. Komenského a na Ul. 8. mája. V súčasnosti sa pripravujú rekonštrukcie všetkých troch mestských materských škôl.

 

Turisticky zaujímavé miesta

Mesto a okolité obce sa vyznačujú krásnymi sakrálnymi, murovanými a najmä drevenými stavbami, v ktorých sa naplno prejavil génius miestneho ľudového staviteľstva. Vo Svidníku a v blízkom okolí si môže návštevník pozrieť mnoho zaujímavých stavieb, ktoré očaria.

Nad areálom amfiteátra vo Svidníku je národopisná expozícia v prírode skanzen, ktorá patrí pod Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry. Medzi kultúrne pamiatky patrí tiež kaštieľ z roku 1795, v ktorej sídli Galéria Dezidera Millyho. Budova bývalého okresného súdu, v ktorej v súčasnosti sídli Podduklianske osvetové stredisko, je účelová stavba z prelomu 19. a 20. storočia s prevahou neoklasicistických prvkov. Z 19. storočia pochádza aj pôvodná budova stálej expozície Múzea ukrajinskej kultúry v centre mesta.

Jedenásť drevených chrámov východného obradu v regióne, najviac na východnom Slovensku, je v kategórii národných kultúrnych pamiatok. V okrese Svidník máme unikáty v evidencii UNESCO, ako je chrám sv. Michala v Ladomírovej, postavený bez jediného klinca alebo drevený gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v Bodružali, ktorý je jeden z najstarších drevených chrámov na Slovensku. Jeho výstavba sa datuje do roku 1658. Niektoré murované gréckokatolícke chrámy a rímskokatolícke kostoly, resp. roľnícke stavby drevenej ľudovej architektúry boli vyhlásené za kultúrne pamiatky.

Medzi národné kultúrne pamiatky patria aj Pamätník Československej armády na Dukle s areálom a Pamätník Sovietskej armády vo Svidníku s cintorínmi.

Dominantou centra Svidníka je socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe, ktorej autorom je akad. sochár Ján Kulich a je v nadživotnej veľkosti. Architektonickými dominantami sú obidva gréckokatolícke chrámy, obnovené v rokoch 1993-1996, pravoslávny chrám sv. Trojice, vybudovaný od augusta 1993 do augusta 1994 a rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho, vysvätený v júli 1996.

 

 

Viac na: https://svidnik.jaroslaw-svidnik.pl/