BARDEJOV
BARDEJOV
Bardejovská Kalvária sa vypína v bezprostrednej blízkosti mesta z východnej strany na príkrom a pomerne vysokom vŕšku. Štrnásť veľkých kaplniek okolo serpentínovej cesty zavŕšuje pekný dvojvežový kostol v novorománskom slohu. Široký priestor pred kostolom bol pri výstavbe umelo vytvorený s veľkou námahou. Zo západnej strany je podopretý vysokým múrom, v ktorom je vstup do pomerne veľkej podzemnej kaplnky kajúcnice sv. Márie Magdalény. Výškový rozdiel medzi kostolným platom a kaplnkou je prekonávaný dvojramenným schodiskom.
Pozemok pre Kalváriu zakúpila Bardejovská rímskokatolícka cirkev 12. 11. 1858 za pôsobenia farára Eduarda Kaczvinského. So stavbou sa začalo v r. 1863. Dokončená bola v r. 1868 a posvätená – konsekrovaná v r. 1869 košickým biskupom Jánom Pergerom.
Umiestnenie kostola na Kalvárii nebolo náhodné. Jeho os je predĺžením osi ulíc Poštovej, Hviezdoslavovej a Halpušovej, teda východozápadnej osi mesta. Kostol bolo vidieť až z Tarnova a zo Zábavy, vďaka jeho exponovanej polohe a umiestneniu. Neregulovaná a neošetrovaná zeleň ho však úplne zahálila. Je namieste dnes aj v súlade so životným prostredím uskutočniť v kalvárskom lese prieseky tak, aby sa obnovilo pôvodné zviditeľnenie Kalvárie na slávu Bardejova, jej tvorcov i udržiavateľov, na slávu jej patrónky a to všetko na väčšiu slávu a česť Božiu.
Pri stavaní tejto Kalvárie bola príkladnou oduševnenosť a horlivosť bardejovských obyvateľov. Na výstavbe Kalvárie sa zúčastnili takmer všetci bardejovskí remeselníci, katolíci i nekatolíci, a prácu konali zväčša zadarmo. Nádenícka práca tu bola pre každého. Po celý dlhý čas tejto výstavby bolo vidieť kopať, vynášať na horu tehly a kamene, fúrikovať a vykonávať mnohé ďalšie pomocné práce bohatých i chudobných, mladých i starých, pánov i panie so svojími služobnými. Každý pracoval zadarmo, takže nádenícka práca nestála ani krajciar. Bola to zriedkavá obetavosť.
Púte (odpusty) sa tu konali trikrát v roku: v nedele po sviatkoch Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža a v nedeľu po spomienke na Máriu Magdalénu. K týmto slávnostiam udelil pápež Pius IX. dňa 27. 1. 1869 odpustkové povolenie na získanie plnomocných odpustkov pre všetkých, ktorí v tieto dni navštívia Kalváriu, vyspovedajú sa, prijmú sviatostného Spasiteľa a v kostole alebo niektorej kaplnke sa pomodlia na úmysel Svätého Otca za odstránenie rozkolov a za jednotu sv. Cirkvi.
Do dvojvežového kostola vedú troje dverí. V kostole je iba jeden oltár s jedným obrazom. Predstavuje snímanie Pána Ježiša z kríža. Kalvárske obrazy (aj v kaplnkách) maľoval maliar N. Gavalier. Na prednom parapete chóru je umiestnená pamätná doska tvorcovi a zakladateľovi Kalvárie, pochovanému v hrobke pod svätostánkom kostola:
OPERA AC MUNIFICENTIA
EDUARDI KACZVINSZKY
ABBATIS ARCHIDIACONI ET PAROCHI LOCALIS
PIISQUE OBLATIS FIDELIUM AEDIFICATA
EST ECCLESIA ET AEDICULAE IN MONTE CALVARIAE
MDCCCLXIX
FUNDATOR MORTUUS 1888 FEBRUARII 22
(Pričinením a veľkorysosťou Eduarda Kaczvinszkého, opáta, arcidekana a miestneho farára, z milodarov veriacich bol na hore Kalvárii postavený kostol a kaplnky v r. 1869. Zakladateľ zomrel 22. februára 1888).
