Bardejov

Mesto Bardejov je jedno z najstarších a najzachovalejších slovenských miest, ktorého historické jadro a súbor budov Synangógy z 18. storočia sú zapísané do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Je to mesto s vyše 777 ročnou históriou. mesto, ktorého historické jadro tvorí unikátne zachovaný urbanistický komplex so štruktúrou  vysoko rozkvitnutého stredovekého mesta. Mesto so svetoznámymi kúpeľmi, krásnou okolitou prírodou  a nenarušeným životným prostredím.
Bardejov je kultúrno-spoločenským i hospodárskym centrom horného Šariša.

Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenska, rozkladá sa na oboch stranách rieky Topľa v západnej častí Nízkych Beskýd a Ondavskej vrchoviny. Leží na križovatke turistických trás: západno - východnej od Tatier cez Starú Ľubovňu a Duklu, ktorú z juhu pretína trasa z Maďarska cez Košice a Prešov až po hranice s Poľskom. S poľskom spája okres Bardejov spoločná 60 km hranica s 3 hraničnými prechodmi a 2 priechodmi pre malý pohraničný styk.

Symboly mesta

Erb mesta dostal Bardejov v roku 1453 od kráľa Ladislava. Tvorí ho štít rozdelený na dve polovice. V hornej modrej časti sú umiestnené dve skrížené halapartne (symbol pohraničného mesta), v ich hornom výseku sa voľne vznáša zlatá koruna, v dolnom zlatá ľalia. Dolnú polovicu vypĺňa sedemkrát červeno - strieborné delené pole, totožné so štátnym erbom arpádovskej doby. Nosičom erbu je anjel s rozprestrenými krídlami

Vlajka mesta - tvoria ju dva vodorovné pruhy - horný modrý a spodný červený ravnakej šírky. Pomery strán su 2:3. Je pripevnená k žrdi.

Pečať mesta - tvorí ju štvoroblúková kružba, ktorú vypĺňa erb mesta Bardejov, vrátane nosiča erbu. Okolo kružby je hrubopis s legendou MESTO BARDEJOV v slovenskom a latinskom jazyku.

 

Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna bazilika svätého Egídia (Bardejov) ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom.

V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. V období socializmu sa niekoľkonásobne zvýšil počet obyvateľov mesta a rozvinula sa priemyselná výroba, najmä strojárska (podnik ZŤS) a obuvnícka (JAS). V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena – zlatá medaila – Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu.

 

Bardejov je i významným centrom vzdelávania. Na území mesta je vzdelávanie zastúpené od základného školstva, cez stredné školstvo až po  vysokoškolské štúdium.

Mesto Bardejov je dôležitým hospodársko ekonomickým centrom okresu a regiónu. Kedysi preslávené mesto výrobcov obuvi  zmenilo po roku 1989 svoju ekonomickú základňu. Útlmové programy v týchto odvetviach znamenali síce veľkú stratu pracovných príležitostí, dnes majú v meste významné postavenie podniky ľahkého priemyslu, posilnil sa sektor služieb,  pretrváva tradične silný potravinársky priemysel, strojárenstvo, drevospracujúci priemysel, obchodné organizácie, malé a stredné súkromné firmy či obchodné zoskupenia. V súčasnosti vzniká na okraji mesta priemyselná zóna Bardejov - sever .

HISTÓRIA MESTA

Najstaršiu zmienku o Bardejove z roku 1241 tvorí, zápis v Ipatijevskej kronike. V listine z roku 1247, ktorej odpis sa nachádza v okresnom archíve v Bardejove, Kráľ Belo IV. rieši územné spory medzi nemeckými osadníkmi z Prešova a mníšskym Rádom cistercitov, ktorí tu pôsobili.
Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste medzi Čiernym a Baltským morom. Čulý obchodný ruch urobil z malej osady v pomerne krátkom čase bohaté mesto, ktorému venovali pozornosť všetci uhroskí panovníci. Rozsiahle privilégia udelené kráľom Karolom Róbertom v roku 1320 posilnili ďalší vývoj. Kráľ Ľudovít I. prikázal mesto opevniť. Vďaka tomuto systému ktorý tu nastal, zaručoval mestu bezpečnosť a nezávislosť.
V tom istom roku získalo mesto právo konať výročný jarmok. V roku 1365 dostalo mesto hrdelné právo. Malo aj vlastného kata. Vďaka mnohými ďalším právam a privilégiam sa rozvíjalo a naberalo na vážnosti, preto ho v roku 1376 povýšil kráľ Ľudovít I. na slobodné kráľovské mesto.

V priebehu jedného storočia sa mesto vzmohlo tak, že podľa daňových súpisov malo v roku 1437 evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste a za hradbami ďalších 300 domov. Registrovaných bolo 64 rozličných remesiel, 51 cechov a 146 remeselníckych majstrov.
15. storočie malo svoje temnejšie stránky. V roku 1412 dal kráľ Žigmund mesto do zálohy poľskému šľachticovi Balickému za 13 tisíc zlatých. Až v roku 1477 rozhodol kráľ Matej Korvín o neplatnosti zálohy, dávky však žiadal platiť do svojej pokladne. 16. storočie prialo kultúre a vzdelanosti. V meste bola humanistická škola, ktorá mala dobré meno v rámci celého Uhorska. Pod vedením Leonarda Stöckela sa stala centrom kultúry, vzdelanosti i formovania náboženského života.
Verejnosti bola sprístupnena farská knižnica, založilio sa dve kníhtlačiarne, Gutgeselova a Klöszova. Z historického hľadiska najväčšiu úlohu zohrala Gutgeselova tlačiareň, v kotrej bolo vytlačených mnoho vzácnych prác. Priazniva kultúrna klíma prispela k otvoreniu verejnej knižnice a kníhkupectva.

V 17. storočí začal hospodársky úpadok mesta. Požiar, ktorý v roku 1680 založil tökölyovskí vojaci, ho takmer celé zničil. Neobišli ho ani rákocziovskí vojaci, ani morova epidémia. V 19. storočí  sa začalo rozvíjať bankovníctvo a priamysel, aj keď v malom rozsahu, V roku 1883 bola v  meste založenátováreň na výrobu hračiek, ktorej výrobky reprezentovali Bardejov na výstavch vo Viedni, Budapešti i na svetovej výstave v Paríži. Významným momentom bolo otvorenie železnice na trase Prešov - Bardejov v roku 1893. Slabý priemysel a nerozvinuté poľnohospodárstvo však začali masívnu vlnu vysťahovalectva.
Najväčší rozvoj bol zaznamenaný po II. svetovej vojne. Rzšíril sa priemysel, školstvo, vybudovali nové sídliská. Po roku 1989 mnohé priemyselné podniky zanikli.

 

 

Bardejov
pozrite si video ...