Bardejov

Mesto Bardejov je jedno z najstarších a najzachovalejších slovenských miest, ktorého historické jadro a súbor budov Synangógy z 18. storočia sú zapísané do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Je to mesto s vyše 777 ročnou históriou. mesto, ktorého historické jadro tvorí unikátne zachovaný urbanistický komplex so štruktúrou  vysoko rozkvitnutého stredovekého mesta. Mesto so svetoznámymi kúpeľmi, krásnou okolitou prírodou  a nenarušeným životným prostredím.
Bardejov je kultúrno-spoločenským i hospodárskym centrom horného Šariša.

Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenska, rozkladá sa na oboch stranách rieky Topľa v západnej častí Nízkych Beskýd a Ondavskej vrchoviny. Leží na križovatke turistických trás: západno - východnej od Tatier cez Starú Ľubovňu a Duklu, ktorú z juhu pretína trasa z Maďarska cez Košice a Prešov až po hranice s Poľskom. S poľskom spája okres Bardejov spoločná 60 km hranica s 3 hraničnými prechodmi a 2 priechodmi pre malý pohraničný styk.

Symboly mesta

Erb mesta dostal Bardejov v roku 1453 od kráľa Ladislava. Tvorí ho štít rozdelený na dve polovice. V hornej modrej časti sú umiestnené dve skrížené halapartne (symbol pohraničného mesta), v ich hornom výseku sa voľne vznáša zlatá koruna, v dolnom zlatá ľalia. Dolnú polovicu vypĺňa sedemkrát červeno - strieborné delené pole, totožné so štátnym erbom arpádovskej doby. Nosičom erbu je anjel s rozprestrenými krídlami

Vlajka mesta - tvoria ju dva vodorovné pruhy - horný modrý a spodný červený ravnakej šírky. Pomery strán su 2:3. Je pripevnená k žrdi.

Pečať mesta - tvorí ju štvoroblúková kružba, ktorú vypĺňa erb mesta Bardejov, vrátane nosiča erbu. Okolo kružby je hrubopis s legendou MESTO BARDEJOV v slovenskom a latinskom jazyku.

 

Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna bazilika svätého Egídia (Bardejov) ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom.

V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. V období socializmu sa niekoľkonásobne zvýšil počet obyvateľov mesta a rozvinula sa priemyselná výroba, najmä strojárska (podnik ZŤS) a obuvnícka (JAS). V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena – zlatá medaila – Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu.

 

Bardejov je i významným centrom vzdelávania. Na území mesta je vzdelávanie zastúpené od základného školstva, cez stredné školstvo až po  vysokoškolské štúdium.

Mesto Bardejov je dôležitým hospodársko ekonomickým centrom okresu a regiónu. Kedysi preslávené mesto výrobcov obuvi  zmenilo po roku 1989 svoju ekonomickú základňu. Útlmové programy v týchto odvetviach znamenali síce veľkú stratu pracovných príležitostí, dnes majú v meste významné postavenie podniky ľahkého priemyslu, posilnil sa sektor služieb,  pretrváva tradične silný potravinársky priemysel, strojárenstvo, drevospracujúci priemysel, obchodné organizácie, malé a stredné súkromné firmy či obchodné zoskupenia. V súčasnosti vzniká na okraji mesta priemyselná zóna Bardejov - sever .

HISTÓRIA MESTA

Najstaršiu zmienku o Bardejove z roku 1241 tvorí, zápis v Ipatijevskej kronike. V listine z roku 1247, ktorej odpis sa nachádza v okresnom archíve v Bardejove, Kráľ Belo IV. rieši územné spory medzi nemeckými osadníkmi z Prešova a mníšskym Rádom cistercitov, ktorí tu pôsobili.
Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste medzi Čiernym a Baltským morom. Čulý obchodný ruch urobil z malej osady v pomerne krátkom čase bohaté mesto, ktorému venovali pozornosť všetci uhroskí panovníci. Rozsiahle privilégia udelené kráľom Karolom Róbertom v roku 1320 posilnili ďalší vývoj. Kráľ Ľudovít I. prikázal mesto opevniť. Vďaka tomuto systému ktorý tu nastal, zaručoval mestu bezpečnosť a nezávislosť.
V tom istom roku získalo mesto právo konať výročný jarmok. V roku 1365 dostalo mesto hrdelné právo. Malo aj vlastného kata. Vďaka mnohými ďalším právam a privilégiam sa rozvíjalo a naberalo na vážnosti, preto ho v roku 1376 povýšil kráľ Ľudovít I. na slobodné kráľovské mesto.

V priebehu jedného storočia sa mesto vzmohlo tak, že podľa daňových súpisov malo v roku 1437 evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste a za hradbami ďalších 300 domov. Registrovaných bolo 64 rozličných remesiel, 51 cechov a 146 remeselníckych majstrov.
15. storočie malo svoje temnejšie stránky. V roku 1412 dal kráľ Žigmund mesto do zálohy poľskému šľachticovi Balickému za 13 tisíc zlatých. Až v roku 1477 rozhodol kráľ Matej Korvín o neplatnosti zálohy, dávky však žiadal platiť do svojej pokladne. 16. storočie prialo kultúre a vzdelanosti. V meste bola humanistická škola, ktorá mala dobré meno v rámci celého Uhorska. Pod vedením Leonarda Stöckela sa stala centrom kultúry, vzdelanosti i formovania náboženského života.
Verejnosti bola sprístupnena farská knižnica, založilio sa dve kníhtlačiarne, Gutgeselova a Klöszova. Z historického hľadiska najväčšiu úlohu zohrala Gutgeselova tlačiareň, v kotrej bolo vytlačených mnoho vzácnych prác. Priazniva kultúrna klíma prispela k otvoreniu verejnej knižnice a kníhkupectva.

V 17. storočí začal hospodársky úpadok mesta. Požiar, ktorý v roku 1680 založil tökölyovskí vojaci, ho takmer celé zničil. Neobišli ho ani rákocziovskí vojaci, ani morova epidémia. V 19. storočí  sa začalo rozvíjať bankovníctvo a priamysel, aj keď v malom rozsahu, V roku 1883 bola v  meste založenátováreň na výrobu hračiek, ktorej výrobky reprezentovali Bardejov na výstavch vo Viedni, Budapešti i na svetovej výstave v Paríži. Významným momentom bolo otvorenie železnice na trase Prešov - Bardejov v roku 1893. Slabý priemysel a nerozvinuté poľnohospodárstvo však začali masívnu vlnu vysťahovalectva.
Najväčší rozvoj bol zaznamenaný po II. svetovej vojne. Rzšíril sa priemysel, školstvo, vybudovali nové sídliská. Po roku 1989 mnohé priemyselné podniky zanikli.